(stav k 01.01.2023):

S účinnosťou od 01.01.2023 zaviedol zákonodarca do nášho právneho poriadku novú právnu formu starostlivosti o maloleté deti, a to spoločnú osobnú starostlivosť.

Aké sú podmienky?

1. Obidvaja rodičia majú záujem a súhlasia s takouto formou starostlivosti;
2. Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať;
3. Je to v záujme dieťaťa a takto budú zaistené potreby dieťaťa.

Záujem a potreby dieťaťa sú vždy na prvom mieste pri rozhodovaní súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov, súd pritom prihliada o.i. na samotný názor dieťaťa, na doterajšiu starostlivosť o dieťa, podmienky v domácnosti rodičov, podmienky a starostlivosť súvisiacu s jeho zdravotným stavom, telesný a duševný vývin, a pod. Uvedené znamená, že pokiaľ by aj rodičia mali záujem, súhlasili s touto formou starostlivosti a boli by aj spôsobilí dieťa vychovávať, súd nemusí dieťa zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov, pokiaľ by toto zverenie nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, na schválenie tejto formy starostlivosti sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov. Predpokladom pre riadny výkon je dobrá komunikácia a spolupráca rodičov.

Súd v tomto prípade nemusí autoritatívne určovať, ktorému rodičovi bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má druhý rodič prispievať na výživu dieťaťa, súdu môže postačovať dohoda rodičov o tejto forme starostlivosti.

Výhody a nevýhody

Hlavná výhoda tejto formy starostlivosti je zároveň aj jej hlavnou nevýhodou. Obidvaja rodičia majú na dieťa „rovnaký nárok“, avšak nie sú určené žiadne konkrétne časové úseky, kedy by malo byť dieťa s jedným z rodičov (ako je tomu napríklad pri výkone striedavej starostlivosti, kedy je maloleté dieťa spravidla striedavo týždenne u jedného a následne u druhého rodiča; prípadne pri výlučnej osobnej starostlivosti jedným z rodičov je dieťa u tohto rodiča a spravidla sa určuje aj styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom). Skutočný výkon starostlivosti o dieťa je teda na dohode rodičov. Asi najlepšie si uvedenú situáciu možno predstaviť pri rozvádzajúcich sa manželov, ktorí však plánujú na určitý čas po rozvode ešte zdieľať spoločnú domácnosť, resp. ak sú vzdialenosti medzi ich bydliskami malé.

Nevýhoda spočíva v tom, že pokiaľ jeden z rodičov prestane rešpektovať rodičovské práva druhého rodiča, a napríklad obmedzuje styk druhého rodiča s dieťaťom, tento druhý rodič nemá presne určené časy, ktorých výkonu by sa mohol domáhať.